Energia francúzskej kinematografie je vo svete nezameniteľná. Skoro 300 filmov ročne, druhé miesto na svete v počte exportovaných filmov, 4 Zlaté palmy z Cannes a 17 Oscarov za posledných 10 rokov, za minulý rok 642 filmov v zahraničnej distribúcii, 80,5 milióna divákov vo svete, 468 miliónov eur zo vstupeniek.
Francúzsky film je vo viacerých parametroch prvý v Európe.
Slovenská herečka Jana Bittnerová, ktorej sa darí v Paríži, príde na Crème de la Crème 6 osobne uviesť film režisérskej dvojice Benoît Delépine a Gustave Kervern Je mi fajn, s.r.o., v ktorom si zahrala po boku Jeana Dujardina a Yolandy Moreau.
Jana Bittnerová sa narodila v rodine, ktorá v nej vzbudila veľký záujem o umenie. Čoskoro ju začali lákať všetky možné divadelné formy. Na dosky, ktoré znamenajú svet, vystúpila po prvýkrát už ako desaťročná. Po ôsmich rokoch skúseností v amatérskom súbore svojho rodného mesta, Zlatých Moravciach, študovala na bratislavskej Vysokej škole múzických umení v ročníkoch profesora Karola L. Zachara a Ladislava Chudíka.
Počas štúdia účinkovala v úspešných kabaretoch Fujarová Show a Rýchlokurz geniality. Neskôr získala stály angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre (desať rokov spolupracovala s Jozefom Bednárikom, Karolom Spišiakom a Martinom Kákošom). Často vystupovala v Prahe, Bratislave, Budapešti, Krakove, Petrohrade i v Moskve a stvárnila napr. postavy Katinky v Katinke Heilbronnskej H. von Kleista, Nikoly v Molièrovej hre Meštiak šľachticom alebo Sonetky v Leskovovej Lady Macbeth Mcenského okresu.
V rokoch 1988 – 1993 hrala v monodráme Jany Juráňovej Salome, ktorú taktiež vo francúzskej verzii uviedla v Divadle Nesle v Paríži. V roku 1990 založila so skupinou ďalších umelcov známe divadelné združenie Teatro Tatro. V roku 1992 sa rozhodla odísť do Paríža, kde sa zdokonaľovala pod vedením Stuarta Seideho, Daniela Mesguicha a Maria Gonzalesa na Vyššom národnom divadelnom konzervatóriu.
Spolupracovala, okrem iných tvorcov, s Philippom Adrienom, ktorý ju angažoval do svojho divadla Théâtre de la Tempête, kde v rokoch 2008 – 2010 hrala v jeho réžii v Čechovovej hre Ivanov a v hre Sny (autor J. L. Bauer, réžia Philippe Adrien). V roku 2014 hrala opäť v divadle Théâtre de la Tempête v hre Koffiho Kwahulého Misterioso 119, v rokoch 2015 – 2016 v divadle stvárnila pod vedením Fanny Ardant taliansku guvernantku v predstavení Passion. Jana Bittnerová vystupuje ako herečka a mímka v mnohých prestížnych parížskych divadlách, v rokoch 2001 – 2018 napr. v Châtelet, Théâtre de Chaîllot či v Národnej opere Bastille.
Taktiež hrá pravidelne vo filmoch a v televíznych inscenáciách. Spolupracovala s režisérmi ako sú Luc Besson (Tajomstvo múmie), Yann Gozlan (Captives), François Ozon (U nich doma), Michel Gondry (Mikrób a Gasoil), Jacques Audiard (Dheepan) a ďalšími. V roku 2013 si zahrala v krátkometrážnom filme Le cri du homard, ktorý získal prestížnu filmovú cenu César. V r. 2016 sa objavila vo filme Telle mère, telle fille režisérky Noámie Saglio, kde stvárnila po boku Juliette Binoche profesorku baletu.
Počas prehliadky Crème de la Crème 6, dňa 9. marca o 18.00, uvedie Jana Bittnerová osobne film Je mi fajn, s.r.o.. Po projekcii bude nasledovať Q&A s herečkou.
Legenda francúzskeho animovaného filmu Michel Ocelot, čerstvý držiteľ Cézara 2019 v kategórii „najlepší animovaný film“, bude ďalším vzácnym hosťom 6. ročníka Crème de la Crème a osobne uvedie svoj film Dilili v Paríži, ktorý bude na prehliadke premiérovo uvedený v originálnej francúzskej verzii.
Michel Ocelot sa narodil na Francúzskej riviére, detstvo strávil v Guinei, vyrastal v údolí rieky Loiry a potom sa presťahoval do Paríža. Bol samoukom a celú svoju kariéru zameral na animovaný film. Od úplného začiatku si písal sám príbehy k filmom, kreslil ich postavy a vytváral ich vlastný grafický svet.
Ako režisér nakrútil krátke filmy Les 3 Inventeurs / 3 vynálezcovia (1980, Cena Bafta pre najlepší animovaný film v Londýne), La Légende du Pauvre Bossu / Legenda o zlom hrbáčovi (1983, Cézar pre najlepší animovaný krátky film v Paríži). V roku 1998 ho preslávil jeho prvý celovečerný film Kirikou et la Sorcière / Kirikou a čarodejnica.
Režíroval taktiež rozprávku Princes et Princesses / Princovia a princezné v štýle tieňového divadla, kde použil úryvky animácií a neskôr ďalší animovaný film Kirikou et les Bêtes Sauvages / Kirikou a divoké zviera, na ktorom spolupracoval s Bénédicte Galupovou. Azur & Asmar (2007) – jeho štvrtá celovečerná filmová rozprávka – sa odohráva na oboch stranách Stredozemného mora. Bola uvedená na filmovom festivale v Cannes v sekcii Quinzaine des Réalisateurs / Director’s Fortnight.
V roku 2008 vydal DVD kolekciu krátkych filmov s názvom Les Trésors Cachés de Michel Ocelot / Skryté poklady Michela Ocelota, ktorá prezentuje jeho život a prácu pred Kirikou. V júli 2011 – a po prvýkrát v 3D – nakrútil ďalší film Les Contes de la Nuit / Príbehy noci. Bol to jediný francúzsky hraný film, ktorý bol vybraný do hlavnej súťaže 61. ročníka Berlinale. V roku 2012 Michel Ocelot dokončil nový film o dobrodružstvách Kirikou s názvom Kirikou et les Hommes et les Femmes / Kirikou a muži a ženy. Celovečerný animovaný film pre celú rodinu Dilili à Paris / Dilili v Paríži, ktorý sa odohráva v období Belle Epoque, je zatiaľ jeho posledným filmom.
Michel Ocelot sa osobne 6. marca zúčastní slávnostného otvorenia 6. ročníka Týždňa francúzskeho filmu Crème de la Crème, 7. marca o 10:00 osobne uvedie svoj film v Kine Film Europe, a taktiež sa stretne so študentmi Ateliéru animovanej tvorby na FTF VŠMU.